Preskočiť na obsah

Juan Carlos I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juan Carlos I.
bývalý španielsky kráľ
Juan Carlos I.
Juan Carlos I., erb
Juan Carlos I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBourbonovci
Panovanie22. november 1975 - 18. jún 2014
PredchodcaFrancisco Franco (Generál, diktátor)
NástupcaFilip VI.
Biografické údaje
Narodenie5. január 1938 (86 rokov)
Rím, Taliansko
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecJán Bourbonský
MatkaMária Mercedes Burbon-Sicílska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuan Carlos I.
(multimediálne súbory na commons)

Juan Carlos I. alebo Ján Karol I. (celým menom Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias; * 5. január 1938, Rím, Taliansko) bol v rokoch 19752014 španielsky kráľ z rodu Bourbon-Anjou. 18. júna 2014 abdikoval v prospech svojho syna Filipa VI.

Narodil sa v Ríme, kam jeho starý otec Alfonz XIII. Španielsky odišiel do exilu po vyhlásení druhej Španielskej republiky. Jeho detstvo bolo riadené dohodami medzi jeho otcom a diktátorom Francom. V roku 1948 so súhlasom Franca prichádza z Talianska do Madridu na štúdiá. Študoval v San Sebastiáne a v roku 1954 ukončil štúdiá na San Isidorskom institúte v Madride. Potom nastúpil do armády na veliteľský tréning na vojenskú akadémiu v Zaragoze.

V roku 1957 strávil jeden rok v námorníckej škole v Pontevedra a ďalej v leteckej škole v San Javier v Murcii. Sídlil v paláci Zarzuela a staral sa o oficiálne záležitosti.

Nástup na trón

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1947, za vlády Franca bola v Španielsku formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi nebolo dovolené nastúpiť na trón. Roku 1969 bol však princ Ján Karol určený za Francovho posmrtného nástupcu a 22. novembra 1975, dva dni po smrti diktátora Franca, bol princ Ján Karol vyhlásený za kráľa podľa vôle Franca o nástupníctve po jeho smrti. Po nástupe na trón úspešne doviedol krajinu na cestu zmeny z diktatúry na parlamentnú monarchiu a demokraciu. Ako dedič kráľovskej rodiny z Neapola užíva titul kráľ Jeruzalemský. Ján Karol je potomkom britskej kráľovnej Viktórie, Ľudovíta XIV. Francúzskeho, rímsko-nemeckého cisára Karola V., talianskych kráľov, atď.

14. mája 1977, sa jeho otec, Ján Bourbonský gróf Barcelony, vzdal svojich dedičných práv, čím sa Ján Karol I. definitívne stal kráľom a jeho syn Filip, sa týmto na základe Pragmatickej sankcie z roku 1830, ktorá ustanovuje prerogatívum dedenia trónu mužským potomkom pred jeho staršími sestrami, stal následníkom trónu.

Ján Karol I. na začiatku svojej vlády schválil novú Ústavu Španielska, ktorá zamedzuje kráľovi účasť v politickom živote, čím sa zo Španielska stala právne konštitučná monarchia západného typu, ale mu priznáva dedičný nárok na španielsky trón. Popri privilégiách, ktoré mu priznáva ústava a zákony, je jeho hlavnou úlohou strážiť jednotu a stabilitu krajiny a moderovať chod štátnych inštitúcií. Je hlavný veliteľom ozbrojených síl (po španielsky Capitán General de los Éjercitos) a predsedá celému radu inštitúcií (vedeckých, právnych, vzdelávacích) známych ako Las Reales Academias.

Jeden z najhorúcejších momentov jeho panovania bol 23. február 1981, kedy došlo k pokusu o násilný štátny prevrat, pričom pučisti počítali naisto s kráľovou podporou. V rozhodujúcom momente sa však kráľ objavil v televízii odetý v uniforme hlavného veliteľa ozbrojených síl, vyzval armádu k poslušnosti a postavil sa jednoznačne za demokratické ústavné princípy: Koruna, symbol jednoty a stability krajiny, nemôže za žiadnych okolností tolerovať konanie a činy osôb, ktoré sa pokúšajú násilným spôsobom prerušiť demokratizačný proces zakotvený ústavou, o ktorej rozhodol španielsky ľud vo všeľudovom hlasovaní.

Týmto počinom kráľ nielen že definitívne zmaril nádeje pučistov na úspech ale si získal srdcia aj tých Španielov, ktorí sa dovtedy stavali k monarchii odmietavo. Dokonca aj generálny tajomník Komunistickej strany Španielska deň po prevrate vyhlásil: „Dnes sme všetci monarchisti.“ Od tohto momentu zostalo postavenie Jána Karola I. ako panovníka neotrasilteľné a dodnes sa teší veľmi vysokej popularite, hoci sa sporadicky, najmä v Katalánsku, vyskytujú pokusy o návrat k republike.

Rodina a súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Karol sa oženil v Aténách 14. mája 1962 s princeznou Sofiou Gréckou, dcérou kráľa Pavla. Aby sa mohla stať španielskou kráľovnou musela konvertovať z gréckej ortodoxnej viery na rímskokatolícku vieru. Majú dcéry Elenu a Kristínu, a syna Filipa.

Ján Karol a Sofia hovoria plynule niekoľkými jazykmi. Obidvaja hovoria španielsky, anglicky a francúzsky. Ján Karol tiež hovorí po taliansky, portugalsky a katalánsky. Sofia hovorí rodnou gréčtinou.

Ján Karol miluje lov na medvede. V roku 2004 bol v konflikte s aktivistami za životné prostredie pre zastrelenie 8 medveďov a jednej ťarchavej medvedice v Rumunsku. V auguste 2006 sa zúčastnil lovu na medvede v Rusku.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František Cádizský
 
 
 
 
 
 
 
Alfonz XII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela II. Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Alfonz XIII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ferdinand Rakúsko-tešínsky
 
 
 
 
 
 
 
Mária Kristína Rakúska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Františka Habsbursko-lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Ján Bourbonský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alexander Hesensko-darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
Henrich z Battenbergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Júlia von Hauke
 
 
 
 
 
 
 
Viktória z Battenbergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albert Sasko-kobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
Beatrix Sasko-koburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória
 
 
 
 
 
 
 
Juan Carlos I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II.
 
 
 
 
 
 
 
Alfonz Neapolsko-sicílsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia Habsbursko-lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Karol Bourbonsko-sicílsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František Ľudovít Neapolsko-sicílsky
 
 
 
 
 
 
 
Mária Antónia Neapolsko-sicílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Izabela Toskánska
 
 
 
 
 
 
 
Mária Mercedes Bourbonsko-sicílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Filip Orléanský
 
 
 
 
 
 
 
Filip Parížsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Helena Meklenbursko-Schwerinská
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Orléanská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anton Orléanský
 
 
 
 
 
 
 
Mária Izabela Orléanská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Fernanda Španielska
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Paul Preston, Juan Carlos: Steering Spain from Dictatorship to Democracy, WW Norton & Co Inc, June 2004 ISBN 0-393-05804-2
  • Ronald Hilton, SPAIN: King Juan Carlos